Thursday 29 August 2013

deň medzi nedeľou a pondelkom.


Keby sa tak dal zastaviť čas, bola by som ho zastavila teraz. Nepýtajte sa prečo. Sama vám neviem odpovedať. Len to tak cítim. Som spokojná so všetkým, čo je, čo bolo, čo bude a viac mi netreba.

Keď som bola malá, ktosi mi povedal, že hviezdy majú čarovnú moc. Keď padajú, plnia sny. Nám, obyčajným ľuďom, ktorí si to niekedy ani nezaslúžime. Odvtedy vždy, keď vidím nejakú padať, si niečo želám. A niekedy sa tie moje želania, sny a túžby aj plnia. A aj keď viem, že na to, aby bol človek šťastný a sny sa mu plnili, nepostačí iba pád niekoľkých hviezd, verím tomu, čo robím, verím sebe a hlavne verím v nemožné. Pretože zázraky sa dejú, aj keď o nich niekedy pochybujeme. 


O krabici z Avonu, plnej šikovných vecičiek, som už písala tuto. Teraz by som vám rada predstavila prvé produkty z nej, ktoré som mala chuť vyskúšať ako prvé, keďže sú o niečo iné, než zvyčajne sama používam.
Čo sa týka produktov, ktoré som pri líčení použila (ak by to niekoho zaujímalo), sú vyobrazené na záver článku, rovnako ako aj konkrétne odtiene, ktoré som použila.

Začnem štvoricou očných tieňov, ktoré som si v krabici našla. "Odborný názov" True Color Quatro- Unrestrained. Na prvý pohľad štvorica odtieňov, ktoré by som ja osobne nikdy nezlúčila dokopy. Možno preto, lebo som verná kombinácii hnedá-béžová, možno preto, lebo fialová mojim očiam nepristane.
Avšak, ako som zistila, tá kombinácia farieb si navzájom a s mojimi očami rozumie viac než dobre.
Najskôr som sa bála, že líčenie pokazím. Potom som mala strach, že sa všetko "zbije" dokopy a ja budem mať na očiach miesto tieňov čosi, čo pripomína monokle. A nakoniec rešpekt zo samotného dymového líčenia.
Všetky obavy, strachy a rešpekty však postupne šli bokom a ja som bola s výsledkom viac než spokojná. Okrem toho, na spodnej strane krabičky je návod, ako a kde jednotlivé tiene použiť, tak som sa nechala viesť.
Čo sa týka kvality, som spokojná. Ani po niekoľkých hodinách na očiach sa "nezliali" a stále vyzerali sviežo.

Ďalšími produktami "z krabice" boli ceruzka na pery Ultra Glimmerstick Lip Liner- Mystery Mauve a rúž na pery Ultra Color Rich Liptick- Frozen Rose, ktoré sú farebne takmer rovnaké, takže som ich mohla bez problémov použiť spolu. Keď som rúž po prvý krát vysunula z obalu, povedala som si: "Skvelý starecký rúž." Bola som nadmieru skeptická, a síce, zbytočne. Na perách vyzerá úplne inak ako "v ruke". Farba mi sadla ako "r*ť na šerbeľ" a nosím ho takmer stále. Nielen preto, lebo sa mi páči jeho, viac-menej prirodzená, farba, ale aj preto, lebo mám po ňom vláčne a zdravé pery. To, ako dlho drží, vám presne nepoviem, lebo ja si preventívne rúžujem pery po celý deň, no s istotou môžem tvrdiť, že v mojom prípade odolal i náporu plnenia si povinnosti pitného režimu.

Toľko o Avon produktoch,
školopovinní, užite si posledné dni prázdnin. :)

Ja som opäť v Nemecku, síce len na krátko, no o to intenzívnejšie. ;)


Tuesday 27 August 2013

shut up and drive.


Nikdy som nechápala, prečo ľudia vo filmoch, knihách či reálnom živote po hádkach a iných životných momentoch, ktoré dvíhajú tlak, nasadajú do áut a "ufujazdia" kamsi cestou-necestou. (Pravda, niektorí potom skončia v pube s pohárom opojného moku, no to je len realita amerických trhákov.) No väčšina len blúdi cestami, noha na plyne a v hlave kopec myšlienok. Pre mňa predtým len mrhanie benzínom a zbytočné znečisťovanie drahej matky prírody. Čo je teraz? 
Raz som povedala, že nemusíme všetko zažiť, aby sme sa dokázali vcítiť do určitej situácie, či aby sme niečo pochopili. No v tomto prípade to neplatilo. Musela som to zažiť, aby som to pochopila.
Nebola som síce po žiadnej hádke ani udalosti, ktorá by mi privolávala infarktové stavy. Len som šla na staré vojenské letisko korčuľovať sa. V kufri auta tie zázraky na kolesách a chrániče na ruky, v aute hudba z "reprákov" miešajúca sa s pradením motora a pravidelným pohybom kolies, na starej ceste k letisku len ja a môj červený šíp. (Nie, nemám Ferrari. Ale čo nie je, môže byť.) A tam, niekde medzi poľom, potokom, Vysokými a Nízkymi Tatrami, som si to uvedomila. Teda, cítila som to už predtým, no teraz to už bolo jasné ako facka. Mám novú závislosť. Novú drogu, ktorá sa bezbolestne (na prípadné úrazy sa pýtajte ockovej či mamininej peňaženky) a beztrestne rozlieva do žíl, ktorá ma zalieva pokojom, dáva priestor myšlienkam a úsmevu blázna. Neraz som sa totiž pristihla pri tom, ako sa, celkom ako pacienti z oddelenia duševných chorôb, priblbo a bezdôvodne usmievam počas toho, ako si to auto "fachčí" do zákruty, alebo od vzrušenia špúlim a kúšem si pery, pričom intenzita špúleniokúsania sa zvyšuje s polohou nohy na plyne. Milujem to. Zbožňujem jazdiť, vychutnávať si krajinu mihotajúcu sa za oknami, vietor vo vlasoch, ktorý prúdi cez otvorené okná, objavovať nové cesty, vidieť staronové kraje z inej perspektívy, iného uhla. Už od mala som milovala cestovanie. Keby som mohla, odjazdila by som trebárs i na kraj sveta. Žiaľ, zatiaľ mám vodičák len mesiac, takže žiadne veľké cesty "nehrozia", no časom, ktovie...
Možno to bude skôr, než stačím povedať "Love, peace and..."
Každopádne, už sú mi tie scény vo filme viac než jasné. A pravdu povediac, už sa tým hrdinom (v reáli či vo filme) nečudujem. Je to také oslobodzujúce!
Samozrejme, ten pocit slobody by som si nemohla vychutnať, nebyť mojich skvelých rodičov, ktorí mi prejavili dôveru a už v deň, keď som dostala vodičák, som dostala do ruky i kľúče od auta a zvolenie jazdiť sama. Za to im veľmi ďakujem.
Tiež som zistila, že milujem rýchlu (no bezpečnú) jazdu a adrenalín v krvi. Ja si s mojím autíčkom veľmi dovoľovať nechcem (za prvé, rýchlostne by to asi nezvládlo, za druhé, nemám toľko skúsenosti a odvahy riskovať a ohrozovať môj či cudzí život), no keď sedím pri niekom, kto jazdí rýchlo, no viem, že bezpečne, cítim sa vo svojom živle. (Ak niekto nevie, ako to je "rýchlo a bezpečne", rada ho vezmem na výlet. :) Teraz seriózne. Užiť si, čo tie silné stroje dokážu, no nikoho neohroziť, ani nezanechať na ňom stopy- či už duševné alebo fyzické.)

Odkedy jazdím, vždy mám v aute pri sebe pár tenisiek. V tých sa mi šoféruje najlepšie a nemusím sa báť, že budem mať na ďalší deň svalovicu na nohách. (Ako to bolo jeden krát, keď som mala podpätky a celú cestu som nohy držala viac-menej vo vzduchu, aby som nezodrala podpätky a aby sa mi nedajbože nezasekli.) 
A keďže je jednoduchšie neprezúvať sa pri každom na/vystupovaní, tentokrát som outfit doladila k teniskám. 
Taška, ktorá farebne i štýlovo ladí s teniskami, šiltovka s kamienkami, ktorá sport-chic outfitu dodá ten "chic" výraz a šaty jednoduchého strihu so skvelého stretchového materiálu, v ktorých môžem pokojne i behať. (Dobre, to asi nie. Na to mám bežecké legíny, ale tak obrazne...Veď viete, že milujem šaty.)

Saturday 24 August 2013

little mix VI. a druhé Vianoce.


Instagramovú mániu už poznáte. Ako môžete hádať podľa názvu, objavila sa tu už 6-krát. Kedže je to veľmi šikovná vecička, ktorú rada využívam, ak mám prístup k Internetu (čo je teraz, momentálne za posledný týždeň, viac-menej veľmi zriedkavo), mám tam fotiek viac než dosť. 
Takže, ako už iste tušíte, aj v tomto príspevku je tu opäť mix všetkého možného.

A čo je nové? Okrem toho, že nemám stály prístup na Internet (lebo som ešte stále na Liptove so starými rodičmi na chate) a tým pádom Vám nemôžem odpisovať ani cez e-mail, ani cez FB, aj keby som veľmi chcela (za čo sa ospravedlňujem), doma ma minulý týždeň čakalo úžasné prekvapenie.
Avon mi spravil letné Vianoce vo forme balíčku, ktorý mi vďaka blogerskej spolupráci poslali. Krabica plná rúžov, leskov na pery, ceruziek na oči či očných tieňov mi vyčarila obrovský úsmev na tvári a ani si neviete predstaviť, akú radosť mi to spravilo.
Čo všetko som v krabici našla, to uvidíte niekedy v budúcich príspevkoch.

majte sa krásne.



1. Hor sa na Dohodu 2013/ 2. Diana F+ je nová v rodine a myslím, že sa u nás cíti viac než dobre (Vzala som ju i na Dohodu, tak uvidíme, čo z fotiek bude :))/ 3. OOTD 


4., 5., 6. fotky z Chorvátska


7., 8., 9. klasické "selfies", ktoré už zaiste u mňa poznáte



10. Už som vám vravela, že je zo mňa šofér? Ak nie, tak už viete. :)/ 11. Po tomto lete si kľudne môžem dať do životopisu ako pracovnú skúsenosť: "Opatrovateľka detí od 11 mesiacov do 11 rokov"./ 12. Výlet s mojou BF v SNV v Zoo

a samozrejme.
Zázračná krabička plná zázračných produktov.



Malá ochutnávka z fotiek, ktoré vznikli v "divočine" na Liptove s pomocou Avon Dekoratívnej kozmetiky.
Viac neskôr. 


Love, peace and fashion Ivanka


Tuesday 20 August 2013

white swan.



Ďaleko od ľudí, spätá s prírodou, volaná divočinou. 
Bez internetu, bez spojky s civilizáciou, bez starostí.
Tak, ako každý rok, si posledné týždne prázdnin vychutnávam so starými rodičmi na chate nad Liptovským Ondrejom. Prispievať budem preto v najbližších 2 týždňoch veľmi zbežne.

 Užívajte si príjemné dni a nemajte starosti.


Sunday 18 August 2013

škola života.



"Chcete po mně, abych mluvil.

Nahlas.
Precizně vyslovoval,
jako mamlas.
Všechno, co na duši mám, 
teď zahraju vám,
klidně ánfas.
Figurka bez mozečku.
Nevím, kde udělat tečku.
Falešnou intonací 
zkazíš všechnu práci, 
blbečku.
Aha!
Všechny emoce jsou vnější.
Těžko uvěří ti divák.
Musíš být uvolněnější,
přirozenější, 
ne jinak."



Klus

Ak by som mala povedať, kto ma v poslednej dobe z "domácej" hudobnej scény chytil za srdce najviac, určite by zaznelo meno Tomáš Klus. Viem, je tu už dlhšie, no ja som ho objavila len niekedy začiatkom tohtoročnej zimy vďaka koncertu, ktorý som premeškala a ktorý bol tak ospevovaný. Odvtedy ho počúvam často. Je to boh. Jeho texty sú básne, to, ako hrá na gitaru, ide mimo moje chápanie, jeho prejav a nonšalantnosť, s akou spieva, sú niečo neuveriteľné. Iskra v oku a fakt, že na "cédečku" v piesni vždy zreteľne počuť, ako sa pri spievaní tvári, sú ďalšie dôvody, prečo ho tak zbožňujem.

"Doma" máme ešte jedného autora, u ktorého mi naskakujú zimomriavky ako pri Klusovi. Je ním Müller. Takisto prepracované texty, ktoré hovoria niečo viac, než si na prvé počutie myslíme a hlas, ktorý ma zalieva pokojom.

Máte svojho obľúbenca na domácej scéne?


Dnes jednoduchý outfit s dvoma základnými farbami, bielou a čiernou, doplnený o ružové doplnky. Tak nejako sa v poslednej dobe zaužívalo, že topánky a kabelka nemusia ladiť, no ja sa comba kabelka+topánky v rovnakej či podobnej farbe, veľmi rada držím. (Pokiaľ je to vďaka "zásobám" v skrini možné.)

Vychutnávajte si leto. 

Friday 16 August 2013

som nahý. až na kožu.


Niekedy sa život skomplikuje. Viac, než sme si kedy dokázali predstaviť...

Thursday 15 August 2013

Black, red, white. A dotyk modrej.


Wrap shorts. "Všetci" ich majú. Poväčšine, zo Zary. Aj ja som ich chcela. Nie preto, že ich majú všetci. Skôr kvôli ich multifunkčnosti. Dajú sa nosiť v elegantnom i športovejšom zladení, sú jednoduché, no pritom tak krásne. 
Videla som ich u Annie či u Maff a zamilovala som sa do nich. V Zare som ich nevidela (Ozaj, o tom vám musím porozprávať. Keď sme bola v Nemecku, navštívila som tri Zary. Jednu v Ingolstadte, dve v Mníchove. Tá v Ingolstadte bola menšia, no pekne "uprataná", veci viseli poslušne na vešiakoch, všetko bolo prehľadne zoradené a pre nakupujúcich, oku lahodiace. V Mníchove bola situácia iná. Oba obchody obrovské, rozhádzané, veci sa váľali kade-tade po zemi, ľudia v eufórii, po niektorých šatách dokonca šliapali!, ku všetkému sa hrnuli ako pes k údenému. Katastrofa! Akoby dávali zadarmo a zajtra mal prísť koniec sveta. Pritom tie veci sú, na tú kvalitu, ktorú Zara ponúka a  v akých podmienkach sa tie veci údajne šijú, nesmierne predražené. Vďaka Bohu za naše malé obchody. Síce s menším výberom, ale o to s pohodlnejším nakupovaním a milými predavačkami, ktoré vás už pomaly poznajú aj po mene.) a cez internet sa mi ich voľako intenzívne hľadať nechcelo. (Zato tento kabát z Reservedu nie a nie zohnať aj napriek obrovskej snahe. Ak by ste niekde videli podobný, dajte vedieť.)
Tak som to teda nechala tak. Možno to bola len platonická láska...

Alebo možno aj nie. Vďaka Persunmall.com ich už mám doma a som si istá, že to len také platonické "čoro-moro" nie je. Ozaj sú super. Ani sa nedivím, že im toľko dievčat podľahlo. 
Ja som ich dnes skombinovala s modrou a červenou v podobe doplnkov, pričom základný look je o bielej a čiernej. 
Pokiaľ sa ma niekto chystá v komentároch opýtať, či sa nehanbím chodiť po svete len v bralete a saku, tak odpoviem už teraz. Nehanbím. Cítim sa v ňom dobre. Nie je vulgárny a neodhaľuje nič, čo by malo ostať skryté. Nosím ho veľmi rada a oceňujem jeho variabilitu. 
(Ak ste niekde nejaké pekné bralety videli, sem s nimi.)


Wednesday 14 August 2013

Sponzorovaný príspevok: Drink Fanta, be FANTAstic.




Zapredala som dušu diablovi? Ale kdeže. Len reklame. A to dnes napokon takmer všetci, ktorí k tomu mali príležitosť. Takže nie som taká "hriešnica", ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Len podporujem dobrú vec. (Na čele s mojím osobným blahom. Ale aspoň si zo priznám aj takto verejne a nebudem sa tváriť, ako je všetko v úžasnej pohode, ako to beriem s nadhľadom a ako to vlastne reklama nie je, keď je každému nad slnko jasné, že je.) Okrem toho, nikdy by som "nereklamovala" niečo, s čím nie som stotožnená. Takže čo to bude dnes?

Určite si všetci pamätáte, ako pred dávnymi časmi-nečasmi lietalo svetom "Daj si Fantu, buď Bamboocha". Len malá časť populácie v tej dobe asi chápala, čo Bamboocha značí, avšak aj napriek tomu sme ju milovali. (Keď niečo letí, tak to jednoducho letí. Aj keby sme nemali absolútnu "šajnu" o tom, čo a ako, všakže? Veď všetci máme SWAG alebo sme neskutočne cool Hipsteri. Hlavná vec, že jediné, čo o tých slovách vieme, je to, ako sa píšu. Nevadí. Život je, poväčšine, dostatočne dlhý na to, aby sme zistili aj vecný význam týchto slov.) Ale späť k pointe. Bamboocha tu bola s nami a my sme ju milovali. Letá sa striedali a za Bamboochou prichádzali ďalšie "vychytávky". Všetko náramne chytľavé a nesúce sa celu sezónou spolu s nami.
A čo tu máme tentoraz? Fanta SUMO BALL. Nie je to také, na aké sme boli doteraz zvyknutí, pravda. Ale je to rovnako dobré, ak nie aj lepšie. Fanta prišla s bláznivým nápadom. Pred univerzitu postavila obriu loptu spolu s tímom dobre stavaných sumo bojovníkov. Po prednáške sa z dverí univerzity začali vynárať davy nič netušiacich študentov a na pozvánku v podobe tabuľky zapichnutej v zemi "Play Me", zareagovali rovnako, ako by som zareagovala i ja. Vrhli sa "do boja". Ako tento boj dopadol? Nuž, pozrite sa sami.


Isté však je, že víťazi i porazení zakopali "vojnovú sekeru" osviežujúcim dúškom Fanty.

Ja vnímam Fantu ako symbol leta. Symbol prázdnin, symbol nekonečnej voľnosti, symbol neutíchajúcej zábavy, symbol lahodného osvieženia, symbol "festivalovej" nálady (aj keď sa na žiadnom feste práve nenachádzam), symbol Bambooche. A od teraz aj ako symbol šialených hier, ktoré nám vyčarujú úsmev na tvári.

A čo ste o Fante možno nevedeli? 
Na svete existuje až okolo 90 rôznych príchutí! 

Okrem toho, Fantu nájdete i na Facebooku (kto by to bol povedal), kde jej svoje sympatie môžete vyjadriť prostredníctvom Like-u. Ale to už zaiste poznáte...


Drink Fanta, be FANTAstic.


Sunday 11 August 2013

karamelky.


Ak by som si mala vybrať kúsok, ktorý ma toto leto za srdce chytil najviac, boli by to tieto šaty. Môžem si ich obliecť kamkoľvek, kedykoľvek, k čomukoľvek. Sú vzdušné, majú akurátnu dĺžku a cítim sa v nich ako víla. Teraz, keď som opálená, ich biela farba krásne kontrastuje s pokožkou a na leto sú najvhodnejším kusom oblečenia, ktoré existuje. Aj keď vietor fúka ako pred tornádom (ako napríklad včera), vôbec to nevadí, pretože šaty ostanú bezpečne na svojom mieste. (Čo sa o mojich vlasoch povedať nedá.)
Milujem ich.

Čo u vás "vyhralo" toto leto?


Saturday 10 August 2013

I feel great.




Niežeby som považovala fakt chodenia na pláž "nastajlovaná" za určitú morálnu povinnosť, ale cítim sa tak lepšie. S kvietkom vo vlasoch a nejakým tým druhom "záclony" prehodeným cez plavky, sa mi pomedzi ľudí (a ryby) chodí lepšie. Okrem toho, necítim sa taká "nahá" a pokojne tak môžem skočiť i do obchodu.
Mám sa fajn. 
Teda, mám sa výborne.

Asi tu chcem ostať... 

Viete, čo je pre mňa najhoršou "letnou disciplínou" pri nakupovaní? Výber tých správnych plaviek. Všetky sú vždy nadmieru krásne a štýlové, zväčša spôsobujúce davovú psychózu a nakupovacie maratóny. No akonáhle si nejaké vyskúšam, nadšenie zo mňa veľmi rýchlo opadne. Tu to divne sedí, tu to nejako odstáva, tu sa to krúti, tu sa to o chvíľu rozviaže. Tu je to malé, tu je to veľké, tu je to priesvitné, tu to ešte len bude priesvitné.
Hotová komédia. 
Zakúpenie dobre padnúcich plaviek je asi najťažšia úloha, ktorá pre mňa existuje. 
Dlhú dobu som túžila po plavkách s vysokým pásom. Jednu sezónu mali v H&M také roztomilé ružové s plameniakmi. Samozrejme, ich kúpu som nestihla. Potom som videla na Asose tie najkrajšie plavky na svete s potlačou kornútkov so zmrzlinou. Ako inak, vypredané.
Keď som už pomaly, ale iste, začala strácať nádej, objavila moja maminka v regáloch s tonou plaviek v H&M, niekde úplne naspodu, jednoduché čierne plavky s vysokým pásom a vystuženou podprsenkou. Sen každej ženy! (O.K. Nie každej, ale môj určite.)
Tak som ich teda zobrala na dovolenku.
Čierny vrch som však tentokrát vystriedala za niečo farebnejšie a hor sa užívať si more!

Čo vy a plavky? Tiež je to beh na dlhé trate?  Alebo skôr "malina"?

Thursday 8 August 2013

šum mora a zlaté slnko.



Pamätám si, keď som bola malá, nosievala som kraťasy, ktoré z prednej strany vyzerali ako sukňa. Och, ako som ich len neznášala! Nenávidela som, keď som si ich musela obliecť. Prišlo mi úplne "mimoňské" nosiť kúsok oblečenia, ktorý vyzerá z oboch strán rozdielne. Oveľa radšej som mala šaty či sukne, ktoré zreteľne definovali, že som slečna. 
Kraťasosukňa bola hitom "deväťdesiatok" (minimálne v sekcii oblečenia od 0 do 10 rokov na Slovensku) a nosili to všetci v mojom okolí. Prvých pár ráz, keď som ich mala na sebe, som nimi bola nadšená, no neskôr som ich naozaj začala nenávidieť. Našťastie, veľmi rýchlo som z nich vyrástla, a tak moje detstvo nebolo poznačené hlbšou traumou.

Ako iste všetci viete, móda sa neustále vracia. Neviem, kedy presne trend "dva v jednom" vznikol, no je isté, že je tu túto sezónu zas. Minimálne v kolekcii Zara Basic v podobe nohavíc, ktoré vyzerajú v určitých momentoch ako sukňa. Či sa moja "minitrauma" z detstva vrátila a ja som pri zhliadnutí nohavíc v obchode utekala kade ľahšie? 
Ále kdeže. Práve naopak. Vyrástla som a na "trendy" (celkovo oblečenie) sa dnes pozerám úplne inak. Sukňonohavice som si už pri prvom pohľade na ne zamilovala a keďže boli aj za skvelú cenu, kúpila som si ich. 
Sú zo skvelého padavého materiálu, vôbec sa nekrčia a príjemne chladia. Cítim sa v nich voľná ako vták a jediné, čo ma mrzí, je fakt, že som si ich nemohla kúpiť vo všetkých farbách, ktoré tam mali. 

Skombinovala som ich s mojím najobľúbenejším topom v korálovej farbe, (ktorý nosím už tretie leto a stále je No. 1), nápaditými náušnicami z malého obchodíku s ručne robenými šperkami zo Zagrebu a jednoduchými topánkami (veď viete, tie, s ktorými by som mohla pochodiť aj celý svet a nohy by ma nikdy neboleli). 


Majte krásne leto. .)

Wednesday 7 August 2013

Říkáš, že svět je krásnej, svět je zlej.



Neviem úplne presne, ako a kde začať. 
Nechcela som veľmi na blog dávať fotky z dovolenky v plavkách, no "nakopol" ma k tomu komentár na jednom blogu. Čitateľka sa pohoršovala nad tým, ako môže dať majiteľka fotky seba v plavkách, keď má takú a takú postavu! Vraj je to hnus a mala by to okamžite dať preč. ( Pritom majiteľka blogu je krásne dievča, s úplne normálnou postavou, akú vidím bežne na kúpaliskách či na pláži.)
Keď som si to prečítala, nevedela som, či mám plakať, alebo sa smiať. To, že ľudská hlúposť nepozná hraníc, som vedela už dávno pred tým, ale to, koľko drzosti v sebe dokážu ľudia nazbierať (a najmä skrytý za maskou pod prezývkou "anonym"), ma udivuje stále. 
Ozaj si neuvedomujete, že vaše hlúpe komentáre a poznámky (a teraz hovorím predovšetkým o ženách, pretože muži takéto veci vôbec neriešia) nielen na blogoch, ale celkovo, v živote, v škole, v práci, doma, môžu niekoho veľmi raniť a spôsobiť mu nielen psychické, ale aj zdravotné problémy? Nemyslím si, že každý z nás má takú povahu, že sa dokáže nad všetko povzniesť a mávnuť rukou. Prečo sa asi toľko ľudí túži vyhladovať či po jedle uteká na záchod, aby to, čo práve zjedli, mohli vrátiť tou cestou, akou to prišlo? Lebo žijeme v konzumnej spoločnosti a odvšadiaľ na nás vykúkajú reklamy s dokonalými telami? Asi ťažko. Všetko je to o nás. O tom, ako spolu komunikujeme, o tom, čo komu povieme, o tom, ako sa k sebe správame...
 Je mi jasné, že ak dávam fotky na blog, idem s "kožou na trh" a musím rátať s tým, že nie každému sa všetko páči, ale nikdy by som si nedovolila niekomu inému povedať, že je tlustý či niečo podobné v tom zmysle. To sú jednoducho veci, do ktorých sa "nerýpe". Nie preto, že je to netaktné, ale preto, lebo by sme si každý mali zametať pred svojím prahom. 
(Samozrejme, konštruktívna kritika je iná vec. Mňa osobne posúva dopredu, a aj keď je pravda, že sa niekedy kvôli nej "odujem", nakoniec si aj tak priznám, že daný "kritik" mal predsa len pravdu.)

Veď viete, ako to je. Môžu vás tisíc krát pochváliť a bude vás to hriať pri srdci, ale príde jedno kritické slovo a vy o sebe začnete pochybovať...

Keď som bola malá, trčali mi všetky rebrá. Od štyroch rokov som navštevovala tanečnú a vyzerala som ako malá žaba. Tu noha, tu ruka. Postupne, ako som rástla, sa mi začalo rysovať svalstvo a s vekom som, logicky, začala aj priberať. Bola som nešťastná z toho, že mám "veľké" nohy, že nemám žiaden pás, že mám malé prsia,...
Ako väčšina z nás, ani ja som nebola so sebou spokojná. Chcela som držať diétu, nechcela som jesť, špekulovala som, ako zjesť čo najmenej bez toho, aby sa nad tým niekto pozastavoval, tvrdila som, že nie som hladná v časoch, kedy mi v bruchu škŕkalo tak, že to bolo počuť i k susedom, chcela som mať "medzeru" medzi nohami tak, ako to mali všetky tie dievčatá z tumblr, jedla som málo, len keď to bolo nutné. Mala som slabé nechty a lámali sa mi vlasy, na tanečných tréningoch som nevládala a jedného dňa som vďaka detoxikačnej kúre takmer odpadla. (Pila som dva dni len ovocné šťavy.)
Našťastie som potom zistila, že to všetko sú pekné blbosti.
Keďže tancujem 15 rokov, je nemožné, aby som tú "medzeru" medzi nohami mala. Nohy mám svalnaté a za tie roky už poriadne vytrénované. 4-krát do týždňa tréningy mi jednoducho neumožňujú, aby som tam tie svaly nemala.
Čo sa týka môjho pásu, s tým neurobím (pokiaľ mám zdravý rozum) nič. Je to jednoducho genetika a dedičnosť. Medzi bedrovými kosťami a posledným rebrom mám medzeru 2 cm, takže priestor na pás už nie je. (A pokiaľ si nedám vyoperovať spodné rebrá- čo si teda rozhodne nedám-priestor nebude.) 
No upokojujem sa tým, že ani Irina Shayk nemá obzvlášť výrazný pás a na kráse jej to vôbec neubralo. Tak budem dúfať, že je to rovnako i v mojom prípade.
No a tie prsia? Ako zvykneme doma hovoriť, keď si robíme srandu: "Přikoupíme."
Nejak bolo, nejak bude.

Snažím sa stravovať zdravo a pravidelne, mať veľa pohybu, chodievať pešo, piť čistú vodu, hydratovať pokožku, neulievať sa na tréningoch a čo je hlavné, byť spokojná sama so sebou a vyrovnať sa s tým, ako sa veci majú.

Nik predsa nie je dokonalý...
A ozaj, ak by ste sa ma opýtali, či Beyonce alebo Nicole Richie, tak poviem Beyonce.
Veď viete prečo. :)

Tuesday 6 August 2013

v raji.


Ďaleko od domova a predsa doma. V hlbinách, na brehu, pod slnkom, s úsmevom, s pokojom v duši a všeobecnou pohodou. Akoby som tu už niekedy žila. Akoby to bolo "moje miesto", ktoré nikdy nemám chuť opustiť. Ale aj keď sa vzdialim, viem, že sa tu opäť vrátim. Všade ticho, len šum morských vĺn a vôňa mora. Všetko, čo teraz chcem, je tu.
Už štvrtý rok za sebou rovnaké miesto, rovnako súkromná pláž, rovnako krásny pohľad. Užívam si a oddychujem...

Ale fotíme a prispievame aj na dovolenke. Predsa, tiež je to určitá forma oddychu. :)
A také krásne slnko, aké je tu, doma nenájdem.
A ani takých pekných Talianov, ktorí si vás budú popri fotení natáčať a potom pribehnú za vami, či sa môžu s vami odfotiť... (Musela som sa vám pochváliť.)
Hold, iný kraj, iný mrav. Ľudia sú na dovolenkách všeobecne smelší a uvoľnenejší, pretože je veľmi malá pravdepodobnosť, že stretnú niekoho, koho poznajú. A preto opäť aj tie "hotpants". Nie je tu nik, koho poznám a kto by sa mohol pohoršovať nad dĺžkou, prípadne krátkosťou, mojich šortiek. Okrem toho, sveter mi zo zadnej strany siaha až pod zadok, takže ak by ste ma stretli, určite by ste nemali pocit, že som si zabudla nohavice. A ak náhodou aj áno, never mind. 

Užívajte si leto a neriešte "somariny". :)

Saturday 3 August 2013

AVON Mega Effects Mascara. páči/nepáči? a čo na to "porota"?



Tak sme ju teda vyskúšali. (Ja + 9 dievčat, ktoré boli najrýchlejšie a na tento článok reagovali ako prvé.) Svojím spôsobom spoločne, v podstate každá sama. A opäť raz sa potvrdilo staré známe: "sto ľudí, sto chutí". 

Dovoľte, aby som začala mnou.  Keď som krabičku so špirálou doma po prvý krát otvorila, nestačila som sa čudovať. V ruke som držala malú "fixku", ktorá mi padla akurát do dlane. Chvíľku som na ňu pozerala s úžasom, pretože tá malinová farba na obale bola naozaj špica a veľkosť špirály, ktorá sa mi vojde dokonca i do peňaženky, to už je čo povedať. Úžas ma prešiel, keď som dala dole vrchnáčik. Nie preto, že by ma čakala nejaká tá katastrofa, no po tom, čo som ten vrchnáčik dala dole, na mňa vykúkala "z fixky" malá palička, ktorá vyzerala ako lyžička na zmrzlinu. Dala sa pohybovať hore a dolu, podľa toho, ako som chcela ja. Zábavné, to áno, ale ako sa tá palička odtiaľ vyberá?! Našťastie, pre "učenlivých" ako som ja, bol k tomu i návod na použitie. Jediné, čo bolo potreba bolo pohýbať paličkou zľava doprava (či naopak) a bolo po probléme. Štetinky špirály sa ukázali v celej paráde. "Fixka" sa razom zmenila na "maliarsky štetec" a po priložení na oko zachytila takmer celé mihalnice od korienkov až po konce. (Do kútika som nanášala špirálu opatrnejšie. Predsa, tie štetinky sú celkom tvrdé a pár krát sa mi pri tomto type štetiniek stalo, že som si s tým takmer vypichla oko.) Nanášala sa mi bravúrne a "zafarbila" všeto, čo som potrebovala.Výrazná čierna farba, mihalnice krásne nezlepené, každá riasa má svoje miesto, vytočenie i bez klieštikov. Špirála mi na očiach vydržala celý deň bez "žmolenia sa", neopadala, ani sa nerozmazala.Funkciou, tvarom i dizajnom mi veľmi vyhovuje a za seba hovorím "ÁNO". :)
A čo na to "porota"?